Aquapónické pestovanie verzus konvenčné hydropónické pestovanie

13. 12. 2019

Veľa ľudí si myslí, že aquapónickou produkciou nie sme schopní vypestovať dostatok potravín pre celú populáciu a že tento inovatívny smer patrí nanajvýš do súkromných záhrad. Dovoľte mi, aby som Vám ukázal, že toto tvrdenie je chybné. Aquapónickým pestovaním sme schopní zaistiť dostatok kvalitnej potravy a dokonca s čo najmenším dopadom na životné prostredie.

Aquapónia je veľmi komplexný systém, ktorý sa skladá z troch hlavných zložiek. Sú to ryby, rastliny a baktérie. Pokiaľ má všetko fungovať tak, ako požadujeme, musíme sa postarať o to, aby prosperovali všetky tri zložky systému a zaistiť im čo najoptimálnejšie podmienky. Veľkým rozdielom medzi hydropóniou a aquapóniou je to, že v aquapónii musíte medzi zložkami nájsť dokonale harmonický vzťah. To nie je úplne jednoduchá vec, ale keď sa to podarí, plynie z nej veľa výhod. Vstup materiálu sa obmedzí na minimum (a to predovšetkým chemikálií, ktorých už máme všetci dosť) a naviac budeme mať dvojnásobnú produkciu.

V tomto článku sa zameriame na rajčiny. Zaradením rajčín do stravy napomáhame znižovaniu výskytu kardiovaskulárnych chorôb či rakovinotvorných buniek. Hlavnými zložkami, ktoré majú prospešné účinky na zdravie, sú karotenoidy, a to hlavne lykopén a ß-karotén, ktoré majú antioxidačné účinky. Antioxidanty pomáhajú v boji s voľnými radikálmi (tie svojou prevahou vytvárajú oxidačný stres) tak, že im odovzdajú jeden elektrón a tým dochádza k ich neutralizácii. V strave sú hlavným zdrojom lykopénu práve rajčiny a výrobky z nich. Experiment, v ktorom boli pestované rajčiny spolu s tilapiami, porovnával výsledky aquapónie s konvenčným pestovaním rajčín v hydropónickej kultúre.

Výsledkom experimentu bolo zistenie, že aquapónické pestovanie je v pätách tomu hydropónickému. Za 197 dní kultivácie sa v hydropónickej kultúre vypestovalo 31,64 kg rajčín na m2, zatiaľ čo v aquapónickej to bolo 29,38 kg na m2, čo nie je až tak veľký rozdiel. Ak prihliadneme k faktu, že aquapónické pestovanie je síce o niečo náročnejšie, ale oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu, je tento malý rozdiel zanedbateľný. Naviac, v aquapónii získame vďaka chovu rýb dvojitú produkciu. Rozdielna bola aj veľkosť plodov, pričom v aquapónii boli plody menšie. Kvalitu plodov ani množstvo lykopénu a ß-karoténu to ale nijako neovplyvnilo a ich hodnoty boli podobné. Lykopén v hydropónii = 0,99 mg.g−1 sušiny, v aquapónii = 0,90 mg.g−1 sušiny a ß-karotén v hydropónii = 0,20 mg.g−1 sušiny, v aquapónii = 0,19 mg.g−1 sušiny. Zatiaľ čo v hydropónii použitie 1 m3 (1 000 l) vody viedlo k produkcii 47,7 kg rajčín, v aquapónii to bolo 46,1 kg rajčín a 1,5 kg tilapie – a tento výsledok vypadá skutočne sľubne.

Je najvyšší čas prehodnotiť naše myslenie a zamerať sa na aquapónickú produkciu, ktorá má obrovský potenciál do budúcnosti. S rastúcou populáciou a neustále sa vyskytujúcimi extrémnymi výkyvmi teplôt a degradáciou kvality našich pôd je aquapónia správny smer, ktorým je potreba sa uberať.

Zdroj dát z experimentu: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378377416303985

ĎALŠIE ČLÁNKY

VŠETKY ČLÁNKY
calendar-fullcrossmenu linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram