Kolobeh živín v aquapónii

12. 12. 2019

Zatiaľ čo sa svetová populácia každým rokom zvyšuje o stovky miliónov ľudí ročne, plochu pre pestovanie poľnohospodárskych plodín už príliš rozširovať nejde. Začíname sa potýkať s dôsledkami sucha a zlej starostlivosti o krajinu. Je preto veľmi dôležité hľadať spôsoby hospodárenia, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu a zároveň dokážu vyprodukovať dostatok kvalitnej potravy. Veľký potenciál majú práve aquapónické systémy.

Ako presne aquapónia funguje?

Mnohí už určite viete, že podstatou aquapónie je symbióza rastlín a rýb. Nesmieme ale tiež zabudnúť na baktérie, ktoré odvedú veľkú časť práce. Nitrifikačné baktérie sú pre aquapónický systém nesmierne dôležité. Pre ryby umožňujú vychytávanie jedovatého amoniaku z vody a jeho premenu na dusičnany, ktoré už rastliny dokážu vstrebať.

Najčastejšie sa môžeme stretnúť s Nitrosomonas spp. a Nitrobacter spp. V pravej hornej časti obrázku vidíte: ryby produkujú amoniak (NH3), pritom časť sa ionizuje na amónný katión (NH4+).


Pravá a ľavá spodná strana schémy poukazuje na nitrifikačné baktérie v biofiltroch, ktoré menia amoniak (NH3) na dusitany (NO2-) a tie následne pretvárajú na dusičnany (NO3-).
Ľavá horná strana obrázku poukazuje na to, že rastliny sú schopné absorbovať dusík z foriem NH4+ a NO3-.

Pretože je pre rastliny dusík potrebný vo veľkom množstve a NO3- je najpreferovanejším zdrojom, má riadenie týchto systémov na podporu prospešných nitrifikačných baktérií potenciál zlepšiť udržateľnosť systému a aj celkový výnos plodín.

ĎALŠIE ČLÁNKY

VŠETKY ČLÁNKY
calendar-fullcrossmenu linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram