14. 10. 2019
Aquapónia a chémia si spolu príliš nerozumejú. Ako sme už zmienili v predchádzajúcich článkoch, ak dôjde k postreku rastlín, naruší sa prirodzený cyklus aquaponického systému, čo vedie k zhoršeniu zdravia rýb. V prípade, že by sme použili antibiotiká, dôjde síce k zničeniu baktérií, ale systém sa zosype. Čo si teda máme počať, pokiaľ sa nám škodcovia premnožia/objavia?
Odpoveď je vážne jednoduchá. Skleníky a celkovo všetky uzatvorené priestranstvá sú vynikajúcou ukážkou, ako sa dá využiť biologická ochrana.
Jedná sa o drobný hmyz o veľkosti 1 - 4 mm. Na pohľad sú bezbranné, ale na produkciu dokážu napáchať veľké škody. Ich sila spočíva v počte. Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu živorodé neokrídlené samičky, ktoré sú schopné sa množiť nepohlavne a naklásť ďalšie vajíčka. Ich schopnosť rozmnožovania je tak vysoká, že dokážu vyprodukovať 3 až 4 generácie bezkrídlych vošiek.
V nasledujúcej generácii sa rodia neokrídlené aj okrídlené formy, ktoré môžu ďalej kolonizovať nové stanovištia. Tie z vošiek, ktoré migrovali, začnú zakladať početné kolónie. Pohlavné štádium spočíva v kopulácii samcov a samíc, kedy samice nakladú v zime vajíčka a na jar sa tento cyklus opäť opakuje. Vošky škodia priamo vysávaním živín z listov rastliny, riziko pre ňu ale spočíva aj v prenose vírových ochorení. Intenzívnou sacou činnosťou skôr alebo neskôr dochádz a k oslabeniu odolnosti rastlín a k narušeniu prísunu živín, asimilátov a fytohormónov. To vedie k deformácii napadnutých častí rastlín, ich oneskorenému vývoju, strate plodnosti a v neposlednom rade až k úhynu rastliny.
Využitie BIOAGENS: Najčastejšou technikou biologickej ochrany proti voškám je nasadenie takzvaného Bioagentu. Jedná sa o živý organizmus, ktorý pomáha regulovať stav škodcov. Aphidius colemani – u nás známa ako parazitická osička, je výborným predátorom. Aplikácia je jednoduchá. Musí byť aplikovaná čo najskôr po odhalení prítomnosti vošiek (ako pomocník nám v tomto prípade slúžia žlté lepivé pásky). Zásielka väčšinou obsahuje kukly, z ktorých sa následne osičky liahnu. Tie dokážu parazitovať až na 300 voškách, do ktorých nakladú vajíčka. Zaujímavosťou je, že po nakladení vajíčka voška zmumifikuje a „zmení“ svoju farbu na zlatú. Parazitické osičky sú na voškách závislé, preto nie je možné ich využiť ako prevenciu pred výskytom vošiek. Podstatné je udržovať v priestore optimálnu teplotu, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 15 - 30 °C.
Možná aplikácia je proti Voške broskyňovej (Myzus persicae) a Voške bavlníkovej (Aphis gossypii).
Ďalším pomocníkom nám môže byť lienka – Lienka sedembodková (Coccinella septempunctata). Lienka je dravec, ktorého larva dokáže skonzumovať za svoj vývojový cyklus až stovky vošiek. V dnešnej dobe sa však skôr stretávame s Lienkou východnou (Harmonia axyridis), ktorá sa u nás stala invazívnym druhom. Jej použitie ale nie je tak časté ako v minulosti.
Zaujímavosťou môže byť tiež použitie preparátu na báze entomopatogénnych húb (hmyzohubné) z rodu Entomophthorales. Patogénne huby sa v prírode rozširujú konídiami (nepohlavnými spórami), ktoré sa po smrti vošiek formujú na povrchu ich infikovaného tela. Usmrtené vošky zostávajú pripevnené k povrchu v kolónii, a sú tak ďalším zdrojom infekcie. Zrelé spóry aktívne vystreľujú do vzdialenosti až niekoľkých milimetrov, čo im výrazne uľahčuje ich šírenie vzduchom. Konídie tak po kontakte s vhodným hostiteľom klíčia a ich hýfy prerastajú až do tela škodcov, rozrastajú sa a čoskoro vyplňujú celé telo vošky. Kolobeh sa uzatvára vytvorením ďalších konídií na povrchu mŕtveho jedinca. Tento cyklus trvá približne 2 až 6 dní, pritom je závislý od podmienok prostredia (vyššia vzdušná vlhkosť napomáha spóram klíčiť). V súčasnosti sa na trhu žiadne preparáty tohto druhu nevyskytujú, môžeme však dúfať, že sa skoro objavia.
