10. 7. 2019
Aký je rozdiel medzi aquapóniou a hydropóniou?
Odpoveď na túto veľmi častú otázku je prekvapivo jednoduchá. Hlavným rozdielom sú ryby, ale určite by ste chceli túto otázku rozobrať trochu podrobnejšie. Tak teda. Aquapónia je založená na hydropónickej časti a na rybej časti. To znamená, že z hydropónickej farmy sa dá jednoducho urobiť aquaponická, a to iba pridaním rýb. Tu však začnú prvé komplikácie. Aquaponická farma musí udržovať veľmi citlivý kolobeh živín. Zjednodušene povedané, musíte mať správny pomer rýb k pestovaným rastlinám (alebo naopak). Funguje to tak, že odpadné látky, ktoré ryby vylučujú, sú pre nich toxické, viac menej pre rastliny sú životodarným hnojivom. Pokiaľ teda máte v aquapónickom systéme málo rastlín (alebo veľa rýb), môže sa ľahko stať, že ryby uhynú následkom otravy spôsobenej pre nich toxickými látkami. Pokiaľ máte problém opačný, teda že máte veľa rastlín (alebo málo rýb), začnú Vám rastliny chradnúť, ich rast prestane byť efektívny a objaví sa patológia.
Aquapónia je teda zložitejšia než hydropónia a to je dôvod, prečo sa hydropónické pestovanie v posledných 3 dekádach viac rozšírilo. Hydropónické priemyslové skleníky dnes vyzerajú veľmi jednoducho. Obrovský skleník, pestovateľské média (väčšinou z kokosových vlákien), kvapôčková závlaha a pri skleníku malá budova, v ktorej je sklad chemikálií a miešačka hnojív. Podľa presne definovaných parametrov sa namieša hnojivo, pri ktorom si môžete vybrať, či chcete, aby rastliny rástli rýchlejšie, mali väčšie plody, alebo boli chutnejšie. Podľa potreby sa ešte dajú primiešať potrebné fytohormóny, aby sa urýchlil rast koreňového systému, alebo dozrievanie plodov. Túto zmes potom kontinuálne preháňate koreňovým systémom rastlín a tie si z nej berú potrebné látky. Na konci tohto procesu je však veľmi koncentrovaný toxický roztok umelých hnojív, ktoré neboli absorbované a i samotné médium je ich plné a musí sa likvidovať ako nebezpečný odpad. V hydropónii je tiež jednoduchšie rastliny prehnojiť.
V aquapónii vzniká hnojivo inak. Vstupným parametrom je krmivo pre ryby. To prechádza prvým bakteriálnym rozkladom v črevách rýb, potom druhým dvojfázovým bakteriálnym rozkladom v záchytných filtroch a až potom sa z neho stane hnojivo pre rastliny. Tento roztok vzniká prirodzene, rovnako ako v prírodných ekosystémoch a jedná sa o univerzálny roztok, ktorým naviac rastliny nemôžu byť prehnojené. Pokiaľ chemický rozklad zložitejších organických prvkov na jednoduché prebieha správne, v roztoku nie sú žiadne látky toxické pre rastliny ani pre ryby. Je to podobné ako v prírode. Živočíchy vždy poskytovali hnojivo rastlinám a rastliny zase potravu živočíchom. Zjednodušene tento princíp opisuje kolobeh živín v prírode. Táto rovnováha je veľmi citlivá na akékoľvek vonkajšie zásahy. Pri jej narušení prestáva aquapónia fungovať a začínajú sa prejavovať problémy s rastom rastlín alebo rýb. Jej výhodou však je veľmi kvalitný a nechemický hnojný roztok, ktorý rastliny prijímajú lepšie a ktorý obsahuje oveľa viac makro i mikro elementov než ten hydroponický.
Rozdiely sú teda nasledujúce. Aquapónia je zložitejšia a vyžaduje znalosti o chove rýb, pestovaní rastlín a chemických procesoch rozkladu organických látok. Na druhú stranu produkty sú prírodného pôvodu, nezaťažuje sa životné prostredie odpadom, spotrebuje sa menej vody, má dvojakú produkciu (ryby), nedajú sa používať chemikálie.
Hydropónia je jednoduchá na prevádzku, ale jej dopady na kvalitu produktov a na životné prostredie nie sú tak veselé. Stále je to však oveľa lepšie než v konvenčnom poľnohospodárstve, ktoré je, dovedené do dôsledkov, príčinou všetkých ekologických problémov dneška.
A ešte poznámka na záver. Všetky metódy pestovania potravín sa dajú robiť komerčne bez ohľadu na kvalitu potravín alebo na životné prostredie, alebo sa dajú robiť s láskou a rešpektom k prírode. Existuje veľa ekologických poľnohospodárov a ľudí, ktorí v hydropónii používajú prírodné hnojivá z trusu zvierat. Aquapónia sa však dá robiť iba šetrne a ekologicky, inak nefunguje.
